Moje JA

Pridaj komentár

Využil som daždivé počasie na usporiadanie “papierových” fotografií a pomalu prevádzam papierové foto do digitálnej podoby,usporiadúvam a niektoré likvidujem- prosto konečne tohto roku spravím to, čo som dlho odkladal .        Prinútil ma k tomu ubiehajúci čas a vek “detí”.-chcem spraviť každému osobitné album s fotografiami od prvého dňa po dospelost, dokiaľ sú fotky ešte akotak “čitateľné.                                                                                                                                               Pri prezeraní som si užil aj kopu zábavy, údivu a smiechu. Prierez mojím dosavadným životom je v albu stejného mena-dúfam, že sa pobavíte aj vy!.

Ahoj všichni!

Jeden komentár

Welcome to WordPress.com. This is your first post. Edit or delete it and start blogging!

Jeseň sa hlási o slovo

Pridaj komentár

Ani sme sa nenazdali a počasie nadobúda jesenný charakter- rána sú chladné a hmlisté, cez deň sa teplomer už nevyšplhá vyššie nad 20°C a slnko pravidelne strieda dážď. Lístie sa farbí, začínajú kvitnúť typicky jesenné kvety a rastliny. To všetko som zistil na sobotňajšej "vychádzke" kolmo(na kole-teda bicykli). Jedno je už teraz isté- takáto jeseň(vlastne ani rok) dlho nebola.

Bulharsko 3.7.-24.7.2010

Pridaj komentár

Konečne nastal ten vytúžený okamih- deň odjazdu na takmer mesačné putovanie po Maďarsku,  Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko potrebné na cestu do ranného vlaku,  ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ už idem po „svojích. V cieľovej stanici vystupujem po  poľudni   za   36st.  horúčavy  a  začínam  ukrajovať  prvé kilometre  maďarskej  roviny,  lemovanej  kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a rovina sa po  prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpeľov Ždrelo(tu je priamo u cesty  volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu,  teda stúpa. Po niekoľkých kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gornjak,  hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v malebnom kúpeľnom  mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku. Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m.) a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť.
       Mestečko   opúšťam   zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za sebou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrška Čuka- ten je takisto na vrchole stúpania- a som v  Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je  môj dnešný  „hotel“. Jedno z prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská  a  stľpy pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené strechy domov  malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s novšou dostavbou.
       Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes ma čaká najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje značené-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrchoľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesanie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v novostavbe).
         Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prudko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po  20km-och. Je veľmi malebné a plné turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zaváraniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie.
        Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap (1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni  neďaleko centra(philbar@abv.bg, tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda  pekne. Po troch hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje. Neďaľeký hotel ponúka jedlo a  prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a  mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam  celá skupina  na hoteli a ráno idú spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam opäťdo hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhoduje však 12km stúpania tam a tá istá  cesta späť, skorá ranná hodina-teda čakanie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim,   ktorá   sa   vlieva   do   Vači.   Na   tej   je   sústava   dvoch   priehrad   a   tretia   je   vo   výstavbe-  staveniskom prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa buduje  nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka tečie úzkym a vysokým  skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vysoká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ  „plával“-zastavujem a po prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom  hoteli a ráno mi  ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v  mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu je daň za to, že už  bude všetko OK.
         Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam ubytovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si prezerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky  Iskar. Mám ceľkom pokoj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov).
         Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú príjemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou stretávam býv. proficyklistu(jazdil  Závod mieru za  NDR-Atanas  Taskow-  andi2007@abv.bg), ktorý ma pozve na  „kus reči“ a  pohostenie. Nocľah  mám  v súkromí  v Tuden, malej  dedinke  za  Godeč(18  km pred  srbskými  hranicami). Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie  david_antonov@abv.bg), ktorí sú tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nezbytný kalíštek rakije.  Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petrohanom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, mením leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na  Niš popri rieke Nišava. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujímavé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po   troch dňoch- posledný proti silnému vetru- zastavujem v  Partizánskom.
                       Celé putovanie meralo 2500km, trvalo 23dní,stálo 250€- ale hlavne STÁLO ZA TO! Spoznal som ďalší časť krásnej zeme, milých a príjemných ľudí,nadviazal nové a nezapomenuteľné priateľstvá a hlavne- vrátil sa v poriadku a bez nehody domov.

Cez Machnáč a Homolku

Pridaj komentár

Víkend som využil na "horský" okruh- cez Machnáč, Trenčianské Teplice, Omšenie a Homolku. Premávka sa po odbočení na vedľajšiu cestu za Bánovciami nezmenšila. Po zavedení mýta aj kamiony riskujú jazdu po úzkej, kľukatej a kopcovitej ceste, aby ušetrili. V Trenčianských Tepliciach som kúpil kúpeľné oblátky a za Omšenie som prešiel cez lúky tri kilometre na cestu z Iľavy do Nitr.Rudna. Po ďaľších troch kilometroch stúpania oddychujem na Homolke pred 13-km zjazdom. Prejdem okolo nádrže a o piatej som doma po 110-tich kilometroch cez dve sedlá. Po dlhšej dobe slnečný a využitý deň.

Objavená krása

Pridaj komentár

Na svojích potulkách po okolí stále objavujem nové a nové zákutia a tak zjisťujem, že napriek ďaľekým cestám je ešte čo vidieť aj tu.
V najbližšom okolí mesta, kde žijem už 20 rokov, je stále veľa miest, ktoré čakajú na odhalenie cez objektív. Tohto roku som si
dal za úkol spoznať ho čo najviac- dúfam, že sa to podarí.Vy svoje mesto poznáte dobre?

Jarné variácie

Pridaj komentár

Tento víkend(10. a 11.4)neprepršal a tak som sa popozeral cez hľadáčik fotoaparátu na prebudenú prírodu a jej čarovanie s farbami.
To som ešte nevedel, že to bude na dlhšiu dobu posledná prechádzka prírodou za "suchého počasia. V pondelok sa ochladilo a od tej
doby striedavo prší, leje a siholí-to všetko za teploty mierne nad 10 stupňov. Tohto roku sa apríl snaží dostáť svojej povesti- počasie
je ozaj "aprílové", strieda sa slnko, hmľa, dážď a vietor s teplotami od -2 cez nulu až po +18 stupňov. Nepáči sa to iba nám, ale aj
rastlinám- sú z toho zaskočené a jediný komu to nevadí, je burina-na veľkú radosť záhradkárov. Dúfajme, že sa to v máji zlepší!

Older Entries